Welcome to the jungle alebo Prvé dni za veľkou mlákou

Je zvláštne ako rýchlo dokáže bežať čas. Príde mi, že len včera som vystupovala o piatej ráno z nášho vyhriateho autíčka do mrazivej bratislavskej hmly a posledný krát zakývala rodičom a to som preč už viac ako desať dní.

Poviem vám, že letieť z nášho malého Slovenska do Ameriky, tri-krát prestupovať a nestratiť sa pri tom, dá naozaj zabrať! Netuším kto projektuje a navrhuje letiská, ale rozhodne si moje sympatie nezískal ani jeden "letiskový architekt". Sedieť v lietadle a pozerať sa na fascinujúce tvary oblakov, to už je zase o niečom inom :). Našťastie som ani raz necestovala úplne sama, inak by som zmeškala hneď prvý let z Viedne! Z Viedne do Frankfurtu nám to trvalo tak okolo dvoch až troch hodín a ani sme si neuvedomili, že sme preleteli celkom slušnú diaľku. Potom ako som sa dozvedela, že prestupná stanica je Frankfurt, jedno z najrušnejších nemeckých letísk,  nemala som od potreby no. 2 veľmi ďaleko :D. Keď sme však vystúpili z lietadla a ani sme nevyšli z check-in zóny, prišlo mi letisko celkom malé. Dve hodinky sme mali pohodu, letiskové nákupy predraženej minerálky a Zuzička, náš dozor, vyzdvihla ostatné ASSIST deti. Najviac som sa zasmiala na fajčiarskych kútikoch, pripadalo mi to ako detské kútiky z nákupných centrách :D.

Keď majú ťavy vlastnú zónu :D

Lietadlo sme mali obrovské a počas tých nekonečných desiatich hodín nám, vďaka-bohu, dali aj najesť a napiť. Myslím, že je nechutné ako zaobchádzajú s ľuďmi v bežnej leteckej triede, pretože sme v lietadle strávili v podstate pol dňa a mala som problém zmestiť sa so všetkými vecami do miesta priradeného môjmu sedadlu, a to nechcem vedieť čo by som robila keby som bola o centimeter vyššia. Celú cestu sme čakali čo dobré našim vyhladovaným žalúdkom ponúknu a nakoniec sme veľmi nadšení neboli :D. Malý kúsok kuracieho mäsa s divne upravenou zeleninou a zemiakmi bez chuti v alobalovej dózičke ako z lacného fastfoodu naozaj neočarili, ale v tej chvíli mi to bolo fakt jedno :D. Každopádne taštička "prvej pomoci" do lietadla z business class naozaj bodovala - ďakujem ti strašne moc Dida, neviem ako by som prežila bez balzamu na pery!

Veľryba na suchu (lietadlo z Frankfurtu do Bostonu)

Keď sme z lietadla konečne vystúpili v USA prvá vec, ktorá mi udrela do očí bola samozrejme americká vlajka. Typickí Američania a nech mi tu všetci hovoria čo chcú, aj tak je tu každý hrozne pyšný na svoju  krajinu - presne ako vo filmoch. V Bostone nás na letisku čakali ľudia poverení ASSISTom aby nás dopravili z celku na miesto orientácie. Netrvalo dlho a na účet ASSISTu sme boli pozvaní na nejakú tú svačinku :D. Dobrá rada: nikdy v Amerike nenavštevujte Dunkin Donuts! Chcela som len obyčajnú ľadovú kávu a muffin, dostala som pol litra mega sladkého zamrznutého ľadu s príchuťou kapučína a muffin veľký ako celá moja dlaň!

Keď sme dorazili z letiska na miesto orientácie, mala som pocit, že som sa nejakým zázračným spôsobom premiestnila v čase a priestore do typického anglického mestečka, všetky budovy boli z červených tehál, tráva všade naokolo bola zelenšia ako by mala a samozrejme nechýbal brečtan plaziaci sa po stenách.

Pomfret School, Pomfret, Connecticut

Na orientácii sme vytvorili "Spojené štáty česko-chorvátsko-slovenské", keďže sme si s česky a chorvátsky hovoriacimi bratmi :D rozumeli lepšie ako s obyvateľmi Ázie. Bolo super spoznať za tri dni tak veľa ľudí a zároveň kruté povedať všetkým po troch dňoch "good-bye" na nasledujúci rok a možno aj celý život. Medzi top zážitky z orientácie patrila rozhodne návšteva Bostonu. Prehliadka mesta s ftipnou sprievodkyňou v dobovom kostýme s chýbajúcimi časťami, návšteva najväčšieho trhu s jedlom aký som som kedy videla a samozrejme som si nenechala ujsť Hard Rock Cafe! Nemyslela som si, že to bude nejaké extra špeciál, ale vôbec som nečakala čo som videla. To miesto malo tak strašne veľa energie, že málokto by ostal neohromený. A tak som si kúpila svoje historicky prvé a rozprávkovo drahé tričko Hard Rock Cafe :)

Hard Rock Cafe Boston, pri Nirvana stene

Na záver orientácie sme mali vystúpenie každej jednej krajiny s niečim typickým pre svoj národ a keďže na orientácii nebolo možné predviesť klasickú "slovenskú hádzanú", trošku sme im zaspievali. Najprv sme odpálili Tanečnice z Lúčnice - čo bola celkom sranda, lebo z nás dvoch som text vedela len ja a noty zaa klavírom boli príliš ďaleko :D - nasledovali slovenské jazykolamy pre dobrovolníkov z publika + riaditeľa spoločnosti :D a na koniec sme to roztočili so "slovenským Johnom Lennonom" a jeho Úsmevom.

Kuknite aj ASSIST stránku:
http://www.assist-inc.org/index.cfm/pk/content/pid/401680

A video:
https://picasaweb.google.com/mjsdodds/ASSIST2011Orientation?feat=flashalbum#5646672460119526482